Múzeá a galérie
Fara bola postavená o niečo neskôr ako kostol. Zaslúžil sa o to jej prvý obyvateľ ev. a. v. farár Emerich Berzevický, ktorý prvýkrát do nej vstúpil 24. júna 1788. V 19. storočí sa evanjelická fara stala strediskom národného života v meste.
Rodný dom súrodencov Martina Rázusa (1888 - 1937) a Márie Rázusovej-Martákovej (1905 - 1964) bol súčasťou zástavby bývalej samostatnej obce Vrbica, od roku 1923 včlenenej do Liptovského Mikuláša. Nachádza sa v dlhom dvore na Vrbickej ulici a je najstaršou časťou komplexu budov - troch vzájomne prepojených, pôvodne samostatných domov a hospodárskych stavieb.
Liptovské múzeum vo svojej stálej expozícii mapuje dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove od stredoveku. Venuje sa aj organizovaniu krátkodobých výstav a podujatí. Medzi exponátmi nájdeme rôzne lovecké potreby, ukážky lovnej zveri, ale i poľovnícky salón zariadený dobovým nábytkom.
Celoslovenské špecializované múzeum je zamerané na ochranu prírody a jaskyniarstvo na Slovensku. Dokumentuje rozmanitosť prírodného bohatstva prostredníctvom stálych expozícií Chránená príroda, Minerály, Kras a jaskyne Slovenska. V expozícii Chránená príroda nájdeme chránenú faunu, flóru a sintrové formy jaskýň.
Dom fotografie vznikol začiatkom roka 1999. Je neziskovou kultúrnou inštitúciou, ktorá zameriava svoju činnosť na aktivity súvisiace s prehlbovaním profesionálneho a neprofesionálneho záujmu o médium fotografie, výtvarného umenia a filmu, s rozvojom medzinárodnej kultúrnej výmeny a prehlbovaním domácich a zahraničných kontaktov.
V rokoch 1804 - 1805 bola v Liptovskom Hrádku postavená železiarska dielňa, ktorá sa venovala hlavne výrobe zbraní. V nej sa vyrábali pechotné pušky, husárske karabíny a pištole. Podľa publikovaných dát sa tu ročne vyrobilo vyše 24 000 kusov zbraní.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
– expozície z histórie komorského mestečka Liptovský Hrádok
Od roku 1986 je vo Vyšnej Boci pre návštevníkov sprístupnená expozícia bývania a tradičného spôsobu života v dome pána Daniela Böhmera, ktorý nemajúc dedičov odkázal celý svoj majetok štátu. Dom, v ktorom sa vďaka spôsobu života obyvateľov zachovali jedinečné predmety dokumentujúce spôsob života a zamestnania obyvateľov Boce koncom 19. a začiatkom 20.storočia, bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Historická pamiatka Liptovská Maša sa nachádza bezprostredne za mestom Liptovský Hrádok. Expozícia je umiestnená v pôvodných budovách vážnice a klopačky, ktoré tvorili súčasť hrádockého železiarskeho podniku z konca 18. storočia.
Mlyny boli postavené v prvej polovici 19. storočia. Horný „Gejdošovský“ sa nachádza hneď pri ceste a dolný „Brunčiakovský“ za potokom. Horný mlyn je trojpriestorový a prevádzku zabezpečovalo vodné koleso, na ktoré bola hnaná voda horným náhonom. Od roku 1920 na mlyne bývali manželia Pavol a Mária Gejdošovci.
Múzeum bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Najcennejšie stavebné pamiatky zo zátopovej oblasti boli prevezené do obce Pribylina, kde je od roku 1991 pre verejnosť sprístupnené Múzeum liptovskej dediny.
Statická expozícia Považskej lesnej železničky je súčasťou Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Pri gotickom kostole Panny Márie sa pripája náučný chodník, ktorý Vás zavedie až do expozície PLž. Expozícia sa buduje postupne. Dokumentuje existenciu PLŽ.
Toto zaujímavé a neveľké múzeum nájdete v dedinke Liptovský Ján v kultúrnom dome, kde je zriadené aj informačné centrum.
Vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia prirodzene vsadených do nádhernej a nepoškvrnenej prírody sú skutočným balzamom na dušu. Ako žili, kto boli, čím sa zaoberali, v akých hrncoch a ako varili, na čom spávali naši predkovia? Práve na tieto otázky ponúka zachovalá autentická dedina Vlkolínec konkrétne odpovede.
|
