Historická budova Soľného úradu odkrýva svoje ďalšie tajomstvá
Historická budova Soľného a Meďného úradu odkrýva svoje ďalšie tajomstvá V rámci pokračujúcich rekonštrukčných prác na prízemí budovy Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku, ktoré je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku v riaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja NKP, boli objavené farebné maľby, ktoré sú súčasťou pôvodnej výtvarnej výzdoby stropov a stien.
Objekt, ktorý bol postavený v roku 1729 ako sídlo Soľného úradu a neskôr aj Meďného úradu plnil v 18. storočí významnú úlohu ako centrum obchodu nielen so soľou, meďou a ďalšími kovmi spracovanými v neďalekých hutiach.
V poslednej štvrtine 18. storočia sa stal sídlom komorského úradu Likavsko hrádockého panstva. Práve s pôsobením komorského grófa prefekta Františka Wisnera, ktorý do Liptovského Hrádku prišiel v roku 1795 sa spája viac významných počinov. Okrem založenia prvej lesníckej školy v Uhorsku, vybudoval viac vodných a technických diel na transport a spracovanie dreva, tiež podporoval kultúrny život. Práve jemu je pripisovaná zásluha o štukovú výzdobu a stropné iluzívne maľby technikou all secco v miestnostiach na prvom poschodí budovy múzea.
Z finančných dôvodov sa zatiaľ podarilo komplexne zreštaurovať výzdobu len v jednej expozičnej miestnosti, v pracovni komorského grófa. Ďalšie, ktoré vykazujú nielen bohatosť ornamentálnej skladby, ale sú charakteristické vysokou úrovňou profesionality vyhotovenia, sú prezentované len v podobe sondy a čakajú na odkrytie a reštaurovanie.
Maľby nájdené v posledných dňoch sú prekvapením, lebo vzhľadom na charakter priestorov a výsledky predbežných reštaurátorských prieskumov sa nepredpokladala taká bohatá a rozmanitá výzdoba. Nielen samotný historický objekt je svojím architektonickým a priestorovým riešením významnou stavbou, ale výzdoba jeho priestorov je v rámci územia
Slovenska jedinečná.
PhDr. Iveta Zuskinová
Datum:1.marec 2009
|
